Autor článku: diabetologička MUDr. Zoboková Barbora

Cukrovka je moderné civilizačné ochorenie, spojené s nezdravým životným štýlom. Málo pohybu, priveľa jedla a občas nejaká tá cigareta. A kilá sa lepia. Väčšina diabetikov druhého typu trpí zároveň tým, čo sa odborne volá metabolický syndróm – je to kombinácia vysokého krvného cukru, vysokého krvného tlaku, širokého obvodu pásu a vysokej hladiny krvných tukov. Pacienti si myslia, že je to len zopár vyšších čísiel, ale pravda je, že to znamená najmä vyššie riziko srdcovocievnych ochorení – infarktu a porážky. Ak máte tú smolu, že sa vo vašej rodine vyskytuje diabetes mellitus 2. typu, treba sa mať na pozore. Aby ste sa vyhli cukrovke, alebo ju aspoň čo najviac oddialili, je potrebné udržiavať si najmä zdravú telesnú hmotnosť, teda BMI do 25kg/m².

Z môjho pohľadu, je hlavný problém v tom, že vysoký tlak, cukor a cholesterol nebolia. Teda aspoň spočiatku. Nedisciplinovaný diabetik môže pokojne prežiť aj desať rokov svojho života s nevyhovujúcimi hodnotami cukru v krvi /hyperglykémiou/ a ani si to nevšimne. Nie je problém dať si na oslave druhý zákusok, aj tú trojdecovú kolu…, veď deň pred kontrolou u diabetologičky budem piť len kapustovú vodu. „Ja sa cítim dobre“ počujem neraz vo svojej ambulancii. Výsledky analýzy krvi z laboratória však hovoria niečo iné. Najmä tzv. glykovaný hemoglobín HbA_1c /laicky: dlhodobý cukor/ nám dáva informáciu o priemerných hladinách cukru v krvi za posledné tri mesiace, a ten sa oklamať nedá. Chronicky zvýšená hladina cukru v krvi spôsobuje zdravotné problémy z dlhodobého hľadiska. Najčastejšie trpia cievy a nervy v tele a je len otázkou času, genetiky a šťastia, kedy sa prejavia prvé závažné a bohužiaľ nezvratné zdravotné problémy.

Medzi neskoré, chronické komplikácie cukrovky patrí postihnutie očí – diabetická retinopatia, postihnutie obličiek – diabetická nefropatia a postihnutie nervov – diabetická polyneuropatia. Určite poznáte vo svojom okolí niekoho, čo v súvislosti s cukrovkou prišiel o zrak či o nohu, prípadne trávi nekonečné hodiny na dialýze.

Prvé príznaky diabetickej polyneuropatie môžu byť veľmi nenápadné. Pálenie, kŕče a tŕpnutie nôh sa prejavujú najmä večer v kľude. Niekedy je prítomné mravčenie, či iné zvláštne pocity, ako aj porucha rovnováhy, či pocit chôdzi ako na vankúšoch. Na pravidelných kontrolách u diabetológa je nutné pravidelne skontrolovať vyzuté nohy. Lekár skontroluje prekrvenie nôh, prítomnosť opuchov a či nie sú zrejmé deformity, ktoré sú rizikové z rozvoja diabetickej nohy. Raz ročne je vhodné spraviť tzv. neurotest, ktorý pomôže pri diagnóze tejto komplikácie: ak sa nálepky zmenia z modrej farby na ružovú,  potivosť nôh je zachovaná. Ak zostanú náplaste čo i len čiastočne modré, je potrebné spraviť ďalšie testy na vylúčenie poškodenia nervov: vyšetrenie vibračnej, tepelnej či dotykovej citlivosti. Tieto testy môže spraviť aj ďalší špecialista – neurológ. Najcitlivejším vyšetrením na potvrdenie diabetickej polyneuropatie je EMG – tzv. elektromyogram.

Druhým, veľmi častým postihnutím v skupine diabetikov, je poškodenie ciev na nohách   – diabetická makro a mikroangiopatia. Je častejšie u fajčiarov a u cukrovkárov, ktorí majú vysoký krvný tlak a cholesterol. Prejavuje sa kŕčmi a bolesťami lýtok pri chôdzi, ktoré prinútia pacienta zastať – klaudikácie. Pri vyšetrení sú slabšie hmatateľné pulzácie ciev, chodidlá sú studenšie. Odborníkom v tejto oblasti je samozrejme cievny lekár – angiológ.

Špecifickým problémom je tzv. diabetická noha, keď dôjde k poškodeniu, až zničeniu kožného krytu a ďalších štruktúr na nohe v úrovni pod členkom, kedy vzniká otvorená rana. Väčšinou ide o nešťastnú kombináciu viacerých faktorov: postihnutia malých ciev /mikroangiopatia/, postihnutia veľkých ciev /makroangiopatia/, postihnutia nervov /polyneuropatia/, mechanického poškodenia a následnej infekcie. Pomer je u každého individuálny. Pokožka diabetika je z dôvodu poškodenia autonómnych nervov suchšia, a teda náchylnejšia na poškodenie. Niekedy stačí veľmi málo na to, aby vznikla nebezpečná rana, ktorá sa bude hojiť mesiace. Pri poškodených nervoch diabetik nemusí cítiť, že ho tlačí topánka – dochádza u nich k strate ochrannej citlivosti. V prípade čo i len malej, zdanlivo zanedbateľnej ranky, je potrebné okamžité odborné ošetrenie. Vhodné je odoslať pacienta na chirurgiu a v prípade zlého prekrvenia končatiny, na cievne vyšetrenie. Bez dostatočného krvného zásobenia sa rana nemôže zahojiť.

Nanešťastie sú aj prípady, keď sa infekcia napriek antibiotickej liečbe nehojí a rozšíri sa až na kosť – tzv. osteomyelitída. V tejto situácii je niekedy jediným východiskom amputácia prsta, či inej časti nohy, inak by septický stav mohol stáť diabetika aj život. Na Slovensku má amputovanú nohu viac ako 4 000 diabetikov.  Prevencia tejto nebezpečnej diabetickej komplikácie je základom.

Ako sa teda starať o nohy diabetika?

Každý diabetik by sa mal vo zvýšenej miere starať o svoje nohy. Priemerný človek spraví za deň okolo 3 500 krokov, lekári odporúčajú na udržanie dobrej kondície srdcovocievneho systému, ako aj svalstva nôh, 10 000 krokov. To znamená najmä pravidelná hygiena – umývanie vo vlažnej vode. Potrebná je najprv kontrola teploty vody predlaktím. Ak je totiž prítomné poškodenie nervov na nohách, vnímanie teploty môže byť zmenené a môže dôjsť k popáleniu. Používame nedráždivé mydlo, ktoré nevysušuje citlivú pokožku. Jedným so znakov polyneuropatie a poškodenia ciev, je znížená potivosť, a tým aj zvýšená suchosť pokožky na nohách. Po kúpeli je potrebné pozorne osušiť kožu, dávať pozor najmä na priestor medzi prstami. Ak je to možné, každý večer si prezrieme chodidlá aj zospodu. Ak to nie je možné z dôvodu ohybnosti, obezity či slabého zraku, použijeme zrkadlo, či poprosíme rodinného príslušníka, aby nám ich skontroloval. Pátrame po pľuzgieroch, otlakoch, plesni a zmene farby kože. Posledným krokom je ošetrenie pokožky špeciálnym prípravkom pre diabetikov, napríklad s obsahom striebra alebo močoviny. Močovina viaže v koži vlhkosť, prispieva tak k zjemneniu rohovej vrstvy pokožky a zároveň zmierňuje jej svrbenie. Krém, penu či masť nanášame na suché, čisté chodidlá a dôkladne premasírujeme. Predchádzame tak vzniku suchej, zhrubnutej a popraskanej pokožke na nohách, ktoré má zníženú obranyschopnosť a môže byť vstupnou bránou pre rozvoj infekcie a diabetickej nohy.

Samozrejmosťou by mala byť pravidelná návšteva u pedikérky. Podľa časových a finančných možností aspoň raz za mesiac. Pedikérka alebo podologička by mala byť špeciálne zaškolená na starostlivosť o diabetické nohy. Preferovanou, či skôr jedinou možnosťou je medicinálna, či tzv. suchá pedikúra. Pri starostlivosti doma sa treba vyvarovať zastrihnutiu a poraneniu – je veľmi časté a nebezpečné. Zhrubnutú kožu odstránime pemzou a nechty zarovnáme dorovna pilníkom.

Ponožky diabetika by mali byť bavlnené, bez švíkov a silnej gumičky, ktorá obmedzuje prietok krvi. Farba by mala byť bledá. Nie je to vždy módny hit, ale môže Vám to zachrániť život. Na bledej ponožke totiž uvidíte, ak došlo k poraneniu pokožky. Cukrovkári by zásadne nemali chodiť bosí, ani v otvorených topánkach. Nie raz sa totiž stalo, že sa do topánky dostane kamienok a ten spôsobí poranenie – diabetik s polyneuropatiou ho totiž nebude cítiť! Obuv má byť kožená, pohodlná, správnej veľkosti a s pevnou podrážkou. Kupujeme si ju radšej v poobedňajších hodinách, keď môžu už byť nohy trošku opuchnuté. Vyhýbame sa špicatej obuvi.

Záverom treba zdôrazniť, že každý diabetik má mať pod kontrolou svoju cukrovku, krvný tlak a cholesterol. Zdravý životný štýl znamená udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, nefajčenie a pravidelné cvičenie (prechádzky, plávanie, chôdza do schodov). Pokožka diabetika vyžaduje zvýšenú starostlivosť pomocou špecializovaných produktov. Pravidelne navštevujte svojho diabetológa a usmievajte sa.