Koža, náš najväčší orgán. Jej ochrana.
Štruktúra a funkcia kože
Koža je najväčší orgán ľudského tela s plochou 1,5-2 m2 a hmotnosťou 7-10 kg. Koža má zložitú štruktúru a plní rôzne funkcie ako zásobný orgán, tepelný regulátor, vylučovací orgán, absorpčný orgán, metabolický orgán a orgán zmyslového vnímania. Okrem toho sa podieľa na tvorbe reakcií imunitného systému alebo imunitných funkcií a na regulácii krvného tlaku.
Koža sa delí na tri vrstvy:
1. epidermis = pokožka
2. dermis = škára
3. subcutis = podkožné spojivové tkanivo
Epidermis = pokožka
Epidermis je prechodný povrch ľudského tela k okolitému prostrediu. Epidermis je klasické tkanivo so schopnosťou proliferácie, t. j. schopnosťou neustále sa obnovovať.
Najspodnejšiu vrstvu epidermy tvorí vrstva bazálnych buniek (stratum basale = je tvorená jednou vrstvou, bunky majú tvar kocky). Práve tu prebieha delenie buniek a tvorba nových buniek. Odtiaľto bunky pomaly migrujú cez ostatné vrstvy smerom k povrchu kože. Prechody medzi jednotlivými vrstvami kože sú plynulé. Migrácia buniek z bazálnej vrstvy na povrch trvá u zdravej kože približne 28 dní.
Prvá vrstva, ktorú bunky dosiahnu, je stratum spinosum. Tu (stratum spinosum = skladá sa z mnohých vrstiev, bunky majú vretenovitý tvar a sú sploštené) sú bunky spojené početnými "ostnatými" vnútrobunkovými mostíkmi (desmosómy = tyčinkovité spojenia, ktoré sú zodpovedné za mechanickú stabilitu kože). Tvar a spojenia buniek dali tejto vrstve jej názov. Od nej až po povrch kože sú bunky obklopené "bunkovým tmelom" alebo "bunkovou maltou", extracelulárnou lipidovou matricou. Extracelulárna lipidová matrica sa skladá najmä z lipidov (tukov) a proteínov (bielkovín).
V ďalšej vrstve sa nachádzajú "zrnité bunky (stratum granulosum = skladá sa z jednej alebo viacerých vrstiev, bunky sú viditeľne sploštené). Granulárne bunky obsahujú tvrdé bielkovinové telieska zrnitej štruktúry. Okrem toho vznikajú "tvrdé" fibrily (proteíny = bielkoviny, tu kolagén), ktoré sú zodpovedné za zosieťovanie keratínových vlákien. Bunkové jadrá degenerujú a sú vylučované do mimobunkovej mriežky spolu s vnútrobunkovými štruktúrami. Tu sa živé keratinocyty menia na mŕtve (rohovatené bunky).
Vonkajšia vrstva je rohová vrstva (stratum corneum = tvorí ju asi 120 - 150 vrstiev, bunky sú veľmi ploché). Najnižšia časť tejto vrstvy je tzv. stratum lucidum - vyznačuje sa efektom odrazu svetla. Bunky sú tu v tesnom usporiadaní. Vrstvy sú bohaté na tuky a bielkoviny. Týmto spôsobom je zaručená ochrana proti prenikaniu vody a proti jej strate z hĺbky (sú tu obsiahnuté ceramidy, cholesterol, estery cholesterolu, mastné kyseliny).
Migrácia kožných buniek
Čím ďalej sa bunky pohybujú smerom k povrchu, tým viac bunkových väzieb sa uvoľňuje. Extracelulárna lipidová mriežka sa čiastočne rozpadá. Keď bunky dosiahnu vrchol rohovej vrstvy, bunky (šupiny) sa nepozorovane uvoľnia. Hrúbka rohovej vrstvy je približne 40 % epidermy (epidermálnej vrstvy).
Zvláštnosti epidermálnej vrstvy
Epidermis neobsahuje žiadne cievy. Živiny sa z ciev dermis prenášajú difúziou (pomalým rozptylom) do vrstiev kože bez ciev. Tok živín prenikajúcich postupne smerom k povrchu je jednou z príčin odumierania epidermálnych buniek.
Epidermálna bariéra
Zdravá rohová vrstva je nevyhnutnou bariérou. Obsahuje tiež výrazne nižší obsah vody v porovnaní s epidermálnou vrstvou, ktorá sa nachádza pod ňou. Bariérovú funkciu plnia najmä extracelulárne lipidy, ktoré sú uložené medzi rohovými bunkami a sú spojené s rohovým obalom. Škodlivé vplyvy môžu znížiť funkčnosť bariéry, obsah vody a transepidermálne straty vody.
"Dýchanie kože"
Kožné dýchanie v zmysle životne dôležitej výmeny plynov cez kožu neexistuje. Voda sa síce neviditeľne odparuje a výmena plynov prebieha pravidelne v malom množstve, ale nie je to životne dôležitá funkcia.
Pod epidermálnou vrstvou sa nachádza dermis.
Dermis dodáva pokožke pevnosť (stabilitu) a schopnosť deformovať sa (rozťahovať). Tvorí ju hustá sieť kolagénových a elastických vlákien. Tie tvoria spojivové tkanivo. Kolagénové vlákna sú zodpovedné za pevnosť (stabilitu) kože.
V mladosti dokážu kolagénové vlákna viazať dostatočné množstvo vody a s vekom sa ich schopnosť viazať vodu výrazne znižuje. Elastické vlákna sú tvorené najmä elastínom, pružným proteínom, a počas života sa nemôžu znovu vytvoriť. Všetky vlákna v kĺbe sú obklopené extracelulárnou matrix. Táto matrica je gélovitá, udržiava obsah vody a elektrolytov a tiež zabezpečuje elasticitu. Súčasťou extracelulárnej matrice je aj kyselina hyalurónová. Všetky zložky majú vysokú schopnosť viazať vodu. Kapacita viazania vody sa vekom znižuje.
V tkanive jazvy sa nachádza významná cievna sieť (tepny, žily, lymfatické cievy). Okrem toho sa v spojivovom tkanive nachádzajú aj priečne pruhované svaly (ovplyvnené) a hladké svaly (neovplyvnené).
Hrúbka kĺbu závisí od jeho polohy. Z najvrchnejšej vrstvy švu (stratum paillare) prenikajú do kože papily (útvary v tvare kužeľa). Toto zväčšenie kontaktnej plochy medzi dvoma vrstvami buniek umožňuje dobrú výmenu kyslíka. S pribúdajúcim vekom sa papily splošťujú, čím sa znižuje zásobovanie ciev. Spojenie medzi papilami a kožou sa oslabuje.
Najnižšia vrstva kože: subcutis = podkožné spojivové tkanivo
Podkožie sa skladá z voľného spojivového tkaniva s uloženými tukovými bunkami, ktorých počet závisí od miesta. Rozlišuje sa "stavebný tuk" (napr. na plantárnej ploche nohy) a "zásobný tuk" (napr. tukový vankúšik na bruchu). Podkožný tuk je spojením s povrchovou fasciou tela a slúži ako izolačná vrstva proti nadmerným tepelným stratám. Umožňuje vzájomný posun vrstiev kože. Medzi podkožným tkanivom a stehmi prebieha sieť krvných ciev a žíl, ktoré môžu siahať hlboko do stehov.
Rôzne štruktúry povrchu kože
Povrch kože nie je rovnomerný a nemá jednotnú štruktúru. Na dlaniach a chodidlách je povrch kože charakteristický tým, že sa na ňom objavujú línie oddelené jemnými priehlbinami, ktoré sú navzájom paralelné. Usporiadanie týchto línií je celkom jedinečné, čo sa využíva v kriminalistike (a v súčasnosti aj v priemysle) na identifikáciu osôb (odtlačky prstov).
Koža s papilárnymi líniami a iná koža
Na koži s papilárnymi líniami sa nachádza veľa potných žliaz. Na druhej strane tento typ kože nemá žiadne vlasy ani mazové žľazy. Celý zvyšný povrch kože charakterizujú jednotlivé polia. Jemné priehlbiny rozdeľujú kožu na polygonálne mnohouholníky, kosoštvorce a lichobežníky (polia). V hlbokých priesečníkoch jednotlivých priehlbín vystupujú chĺpky a mazové žľazy tu majú tiež svoj vývod. Potné žľazy sa nachádzajú vo vyšších "poliach". Tento typ kože nemá stabilitu kože s papilárnymi líniami. Vzhľadom na vysoké zaťaženie dlaní a chodidiel (uchopovanie, ohmatávanie, chôdza, beh) je potrebná vyššia stabilita. Naše telo je tomu vhodne prispôsobené a poskytuje nám "špeciálnu" pokožku na dlaniach a chodidlách. Mali by sme sa jej odvďačiť "špeciálnou" starostlivosťou.